|
Stanovisko Združenia občianskej sebaobrany, ako poškodeného subjektu,
k faktom uvedeným v príspevku „Štátne peniaze“
„Vykonštruované obvinenie“ (pracovný názov)
1/ Námietky proti sprievodnému slovu
narátora a otázkam redaktora
Narátor: „...reportéri
STV pri patraní potom komu sa tieto miliónové čiastky prideľujú,
natrafilo na Združenie občianskych spotrebiteľov“.
Skutočnosť: Názov, ktorý uviedol narátor, nemá žiadna mimovládna
spotrebiteľská organizácia v SR, správny názov predmetnej organizácie
je Združenie občianskej sebaobrany (ďalej ZOS).
Narátor: “To by sa podľa svojich stanov malo venovať kontrole
monopolov. Hlavnou činnosťou bol iba boj proti jednému káblovému
operátorovi a v posledných mesiacoch sa na jeho mušku dostala Slovenská televízia. Nikto netvrdí, že
STV netreba kritizovať, ide iba o to, čo sa tak má diať za peniaze daňových poplatníkov.“
Skutočnosť: ZOS si vo svojich „Cieľových aktivitách“ /príloha
1/ vytýčilo angažovanie sa v ochrane
spotrebiteľa pred jeho poškodzovaním monopolnými dodávateľmi
služieb, čo je špecifikum v porovnaní s existujúcimi cca 40
mimovládnymi spotrebiteľskými organizáciami /ďalej MSO/. S originalitou
a flexibilitou, ktorá je ZOS vlastná bolo aj vypracovanie „Cieľových
aktivít“ z vlastnej iniciatívy, ani jedna MSO tak neurobila, pretože
to nikto a nič nevyžaduje!
Kontrola monopolov, ako to vytrhnuté
z kontextu uvádza narátor, je prakticky nezmysel. Určite sa nezamyslel
nad tým, že kontrola monopolov dobrovoľníkmi je nereálna. Existencia
Protimonopolného úradu SR by pri možnosti a účinnosti doprovoľníckej
kontroly bola neopodstatnená. ZOS sa jednoznačne vyjadruje: že sa angažuje
vo veci poškodzovania spotrebiteľov monopolnými dodávateľmi služieb.
Povrchnosť narátora hraničiaca s neprofesionálnym prístupom k veci
spôsobila informačný chaos.
Použité slovo boj považujeme za neadekvátne. To, že s UPC nešlo o boj ale o protest proti jeho poškodzovaniu spotrebiteľa, čo je presná formulácia činnosti v tejto predmetnej veci, si narátor nevšimol. Naviac táto, ako on uvádza „iba“ hlavná činnosť, trvá už päť* /!/ rokov, keď od 01.02.2000 tento káblový operátor začal účtovať spotrebiteľom o 80,- Sk za mesiac viac. Do leta 2003 ZOS ako jediná, prvá MSO sa pričinila o prvý spotrebiteľský protest v histórii spotrebiteľského hnutia v SR. Až keď si to okolnosti tejto angažovanosti vyžiadali, v r.2003 sa zaregistrovalo ako ZOS, čo je nástupnícka organizácia Občianskej iniciatívy „Nesloboda divákovho výberu“. UPC nedodržalo dohovor z júna 2002 a sporadicky si uplatňuje u spotrebiteľov vrátenie legitímne odpočítanej sumy z neoprávnene účtovanej, preto sa ZOS individuálne zaoberá sťažnosťami spotrebiteľov – klientov – UPC permanentne. Vzhľadom na to, že celú aktivitu robili a robia členovia ZOS dobrovoľne, v režime samofinancovania, pretože prostredníctvom štátnych orgánov a iných MSO sa spotrebitelia takejto riadenej ochrany nedočkali. V záujme objektivity bolo podať informáciu o činnosti ZOS takto, a nie ju ponížiť slovom iba.
Pre MSO platí, že za plnenie vlastných stanov a ani
vytýčených cieľových aktivít sa nezodpovedajú nikomu, iba vlastným členom
(tak tomu je aj s.r.o. a a.s.). O STV sa ZOS začalo zaujímať začiatkom roka 2004, takže tvrdenie, že
si v posledných mesiacoch vzal na mušku STV je klamstvo! Konkrétne
v Cieľových aktivitách z januára 2004, ktoré posielalo poškodeným
spotrebiteľlom UPC /príloha 2/, sa o. i. zmienilo aj o tzv. „Novom
začiatku STV“. 10.03.2004 napísalo list poslancom príslušného výboru
NR SR práve v tejto súvislosti s poukázaním na skutočnosti,
ktoré sa mu z hľadiska spotrebiteľa používajúceho verejnú službu,
na ktorú finančne prispieva, zdali byť diskutabilné. K tomuto kroku
malo a má podporu niekoľko tisíc koncesionárov – spotrebiteľov!
Celkovo v súvislosti so zaujímaním sa o dianie v STV
napísalo ZOS štyri listy Rade STV, tri poslancom NR SR, jeden generálnemu
riaditeľovi STV (odpovede formálneho charakteru nič neriešiace, prišli
tri /!/, dve z Rady STV
a jedna z NR SR. Listy boli doručované osobne a faxom,
takže sa na ich expedíciu neminuli žiadne štátne peniaze na poštovné.
Pritom do 03.12.2004 ZOS nemal žiadne iné, ako vlastné financie, takže
o akých peniazoch daňových poplatníkov narátor Reportérov hovorí?
V ten deň ZOS obdržal financie na realizáciu projektu „Spotrebiteľské
džudo“, v rámci ktorého sa odvysielali vzdelávacie relácie v Slovenskom
rozhlase (január - marec t. r.) zamerané na budovanie spotrebiteľského
povedomia, tak ako to proklamuje EURÓPSKY
PARLAMENT a Poradný
spotrebiteľský výbor Európskej
komisie. Peniaze boli použité v súlade s cieľom projektu,
po stránke zúčtovania mali zmluvy všetky právne náležitosti a boli
uzatvorené v štandartných obchodných podmienkach, čo konštatovala
Dozorná rada ZOS. Poznámka: Presne takto isto hodnotí uzatvorené obchodné zmluvy STV s externými dodávateľmi, z ktorých
väčšina je verejnosti neprístupná Dozorná komisia Rady STV!
Členovia ZOS su ochotní miestoprísažne prehlásiť,
že ďalšiu činnosť - a je
jej viac, ako uviedol redaktor – realizovanú popri práci na projekte
si financujú sami. To, že ako prví predložili objavný námet , ktorý
sa od projektov celé desaťročie predkladaných MSO (napr. poradenská
činnnosť, vydávanie brožúriek, letákov a pod.) odlišuje, a to
po stránke efektívnosti, a spoločenskej potrebnosti nemôže byť
predsa ZOS-u zazlievané. Podľa ustanovenia príslušného zákona sa ním
uchádzal o poskytnutie finančných prostriedkov
v zákonom stanovenej lehote.
Narátor: ...“združenie za dva a pol roka svojej existencie sa v priebehu dvoch rokov podarilo získať z ministerstva dva granty. Toho roku ministerstvo pridelilo zvláštny grant organizácii ktorá sa venuje kritike STV...“
Skutočnosť: Zákon nepozná kategóriu „zvláštny“ grant. Prvý
grant /19.10.2004/ bol ZOS pridelený na vyššie uvedený projekt a druhý
na rok 2005 na projekt „Som európsky spotrebiteľ?“ 27.12.2004 (finančné
prostriedky prišli na účet v apríli 05). Opäť ide o originálny
projekt v SR doposiaľ nerealizovaný
tak štátnymi inštitúciami, MSO, príp. prieskumnými agentúrami. Prehlasujeme,
že na neho sa nijako neviaže záujem o STV a kritický
postoj ZOS k jej manažmentu a Rade STV. Podotýkame, že každá
MSO má právo počas realizácie projektu (príp. projektov) v danom
roku vyvíjať aj inú činnosť, nesúvisiacu s realizáciou projektu
(projektov)
Narátor ...“ o združení bolo málo počuť prezentuje sa predovšetkým kritikou STV, pri udeľovaní grantov sa má vychádzať z toho čo chce združenie robiť a nie z toho čo združenie robilo kedysi“.
Skutočnosť: O MSO v médiách málo počuť a práve o ZOS
v r. 2000 až 2002 bolo v súvislosti s UPC počuť najviac.
Potom, ale UPC rozhodlo, že si zabezpečí mediálny kľud, a tak médiá
sa o pokračovaní tejto kauzy nezmieňujú. Z iných aktivít malo
ZOS mediálne výstupy, stačilo si urobiť z nich monitoring, resp.
spýtať sa pri príprave príspevku na ne. Niektoré z nich sú priložené
aj k projektu, z ktorého redaktor uvádzal nepresné informácie
(zmienka o nich bude ďalej). Škoda, že si tento fakt nevšimol.
Záujem ZOS o STV sa realizovalo iba vyššie uvedenou korešpondenciou
a výstupmi z tlačovej besedy k tejto problematike (január
2004). Mentorovanie narátora o tom, z čoho sa má pri udeľovaní
grantov vychádzať je irelevantné, pretože pri predkladaní žiadosti o dotáciu
na projekt sa musí podať aj odpočet činnosti združenia. ZOS ale svoj
záujem o STV pri odpočte predchádzajúcej činnosti neuvádzal z dôvodu,
že pri nej nedosiahol žiadny výsledok, ako je uvádzané vyššie, nedočkal
sa ani odpovedí kompetentných na zaslané listy.
Narátor ...“ ako hovorí hovorkyňa časť autorských honorárov nechajú združeniu a tak iba malou okľukou štátne peniaze slúžia na financovanie boja proti štátnej televízii“.
Skutočnosť: Realizácia projektov, na ktoré dostalo ZOS granty,
je jediná činnosť, v rámci aktivít ZOS za ktorú jeho členovia dostali
odmenu za prácu, a to v súlade s príslušnými zákonmi.
Takto po prvýkrát počas celej svojej činnosti nemusia členovia k tejto
konkrétnej aktivite ruinovať rodinné rozpočty, ako to robili v r. 2000-2004.
Čo si občan urobí so zarobenými peniazmi je predsa len a len
jeho vec. Takých „bláznov“, ktorí od r. 2000 sa v ochrane spotrebiteľa
angažujú v režime samofinancovania prácou formou in-kim je v SR
a asi aj v EÚ málo. Hovorkyňa bola inštruovaná nehovoriť už
o „ruinovaní rodinných rozpočtov“ ako sa to prezentovalo na základe
reality do r. 2004, pretože realizácia projetku je dotovaná. Autori
projektu si zarobili prácou na aktivitách , ktoré považujú za svoje
hobby vo verejnom záujme, a využívajú svoje právo disponovania
so zarobenými peniazmi.
Narátor ...„paradoxné je, pre práve toto OZ vo svojich začiatkoch plánovalo kontrolovať efektivitu toku štátnych peňazí, ktoré smerujú k MSO, od kontroly keď dostali grant odstúpili“.
Skutočnosť: ZOS ako dobrovoľnícke zoskupenie osôb, ktoré svojimi primárnymi profesiami a vzdelaním odvádzajú v ochrane spotrebiteľa profesionálnu činnnosť robí to, čo v ochrane spotrebiteľa považuje za prioritnejšie. Permanentne je to, ako sa uvádza vyššie, kauza UPC, Slovak telecom (kauza dialery) a t. č. účty na audiotextové volania, vzdeláva sa (má cerftifikát EK), monitoruje sprotrebiteľskú problematiku EÚ a tak podľa možností plní aj stanovené cieľové aktivity. Kontrola grantov čerpaných inými MSO je časovo náročná otázka. Čakali sme na verejnú prezentáciu čerpania grantov, ktorá sa konala v máji t. r. na MH SR. Najyšší grant na r. 2004 dostal Infospot (Mgr. Ing. J. Drgoncová, JUDr. J. Drgonec a spol.), ktorý sa s Asociáciou spotrebiteľských subjektov SR prezentácie nezúčastnil. Náhradný termín je september 2005. Čo ešte viac sme popri svojich pracovných a rodinných povinnostiach mohli v tejto veci urobiť, pýtame sa.
Vykonštruovaná otázka redaktora však prezentuje jeho neochotu posudzovať skutočnosti v celom rozsahu a objektívne!
Narátor ...“tretí sektor plní v spoločnosti
nenahraditeľnú úlohu. Pomáha tam, kde štát nechce, nemôže alebo zlyháva.
Nepochybne každý môže kritizovať STV, aj organizácia ktorá nemá ani
vlastné priestory, poštovú schránku a ako spolufinancovanie uvádza kanceláriu...“
Skutočnosť: Jedinou pravdou sú prvé dve vety, aj to s istými
štylistickými nepresnosťami. Kritizovať STV môže v demokratickej
spoločnosti každý občan, dokonca aj ten, ktorý býva mimo SR a sleduje
jej vysielanie hoci neprispieva na ňu koncesionárskymi poplatkami. Prečo
sa redaktor priamo nespýtal ako je to s vlastnými priestormi a poštovou
schránkou, pri rozhovore? Dostalo by sa mu vysvetlenia, a nemohol
by takto do očí bijúco zavádzať divákov. Vysvetlenie k tejto predmetnej
veci je nasledovné: vlastné priestory si vyžadujú permanentné platby,
rovnako ako aj poštová schránka. Ako je viackrát uvedené všetku činnnosť – mimo projektov
– členovia ZOS samofinancujú . Menenie kontaktnej adresy a poštovej
schránky v roku keď sa realizuje projekt, na ktorý združenie získalo
finančné prostriedky, je nereálne, nakoľko po jeho skončení by opätovne
muselo prísť k zmene. Naviac prenájom miestnosti a poštovej
schránky by bolo treba zapracovať do rozpočtu projektu. To, že aj v podmienkach
vlastných obývačiek, či niektorých kaviarní sa im darí odvádzať taká
profesionálna činnosť akú odvádzajú, si pán redaktor nevšimol. Kontaktná
adresa, na poskytnutie ktorej sa podujala hovorkyňa, je viac nevýhodou,
ale jediným riešením.
Prenájom, o ktorom hovoril redaktor je bezodplatný,
čo sa asi „nedopatrením“ nedostalo na kameru. Rovnako aj ďalšie momenty,
o ktorých sa redaktor zmienil sú poskytované iba v rámci projektu
„Som európsky spotrebiteľ“ bezodplatne. Tak si to vyžadovali podmienky
pre pridelenie finančných prostriedkov naň. Bezodplatná spoluúčasť daného
subjektu tým vlastne pomáha k realizácii projektu v štandartných
podmienkach., mimo kaviarní a vlastných príbytkov.
Podotýkame, že redaktor čerpal informácie z plánu
rozpočtu, ktorý bol vypracovaný v novembri m. r. námet projektu
ako taký, doposiaľ nerealizovaný sa práve t. č. začína realizovať. Práve
tento moment priniesol niektoré úpravy v rozpočte v súvislosti
s podmienkami pre prideľovanie grantov a zákonnými normami,
na čo by redaktor, ak by sa hlbšie o vec zaujímal, natrafil. K vyjadreniu RNDr.: M. Černej – Fórum spotrebiteľov (ďalej FS).
Skôr ako dal redaktor priestor menovanej, si mal
zistiť, ako pracuje subjekt, ktorý p. Černá reprezentuje. Nikdy sa neuchádzal
o grant, čo p. Černá verejne odôvodňuje „je s tým veľa práce,
raz sme to vyskúšali s grantom z európskych štruktúr“. Pretože
FS nemá peniaze, tak nepracuje, celý subjekt prezentuje iba p. Černá.
Veľavravný fakt, ktorý si má overiť ten, kto chce priniesť objektívne
stanovisko k danej veci. Menovanú radi prezentujú médiá, redaktori
neskúmajú postavenie FS, ani to, že pani Černá pôsobí ako solitér. Naviac,
v ostatnom čase menovaná bonmotmi jej vlastnými, skôr karikuje
spotrebiteľské hnutie a aj ochranu spotrebiteľov. Stačí si urobiť monitoring
jej výstupov, (napr. keď je
spotrebiteľský problém podľa nej neriešiteľný, tak odporučí bezradnej
diváčke „choďte zavárať uhorky“ alebo na margo vysokých účtov volajúcich
na audiotexové čísla „čo mám povedať, keď niekto nemá rozum“.
Tým, že menovaná sa pri kauze UPC v r. 2000
vyjadrila „proti monopolom sa nedá „ (pričom od nej sa očakávalo niečo
iné), vznikla iniciatíva aktivistov,
ktorí za päť rokov odviedli veľa práce v ochrane spotrebiteľa aj
mimo kauzy UPC a pokúsili sa inovovať smerovanie ochrany spotrebiteľov
prostredníctvom dobrovoľníkov.
Jej výrok o lobistických tlakoch pri prideľovaní
grantov bol šikovne nastrihnutý, domnievame sa, že poškodil aktivity
MSO v rámci projektov. K tejto záležitosti sa vyjadríme na spoločnom stretnutí zástupcov
MSO (september 2005), kde sa očakáva (podľa predbežných reakcií) zaujatie
stanoviska zástupcami MSO.
V SR pôsobia aj iné MSO s dlohoročnou tradíciou,
v rámci plurality mal redaktor dať priestor aj ich zástupcom. –––––––––––––––
K interpretáciám narátora a redaktora smerovaným na MH SR a na samotného ministra k projektu ZOS a jeho aktivit vo veci kritiky STV sa ZOS vyjadruje nasledovne:
„Členovia Výboru ZOS na svoju česť prehlasujú,
že do dnešného dňa nepoznajú zloženie komisií, ktoré prideľovali granty,
osobne sa ani jeden člen(ka) nepozná a ani nikdy sa nestretol s p.ministrom
a zároveň podotýkame, že nikto s ním nie je ani v príbuzenskom
vzťahu, čo zisťovala redaktorka nemenovaného denníka. Naše iniciatívy reprezentujú záujem o veci
verejné, konáme vo verejnom záujme a v súlade so Stratégiou
spotrebiteľskej politiky Európskej komisie na roky 2003-2006. Za to,
že toto právo nám predmetným príspevkom je upierané a naše aktivity
v celom rozsahu boli diskreditované budeme informovať aj príslušné
európske štruktúry a súdnou cestou sa budeme dožadovať odškodnenia.
Pri tejto príležitosti poukazujeme na nebezpečný precedens – a tým
je – spochybňovanie skupín ľudí, ktoré sa aktivizujú a angažujú
vo veciach verejných, akým poškodzovanie spotrebiteľa nesporne je. To
prirodzene nemusí byť pre pôvodcu poškodzovania spotrebiteľa príjemné.“
2/ Prístup redaktora k recipientke
Redaktor STV R.Kyška s dvojčlenným štábom prišiel na tlačovú besedu (ďalej TB) ZOS, ktorá sa konala vo veci vysokých účtov spotrebiteľov Slovak telecomu za volania na audiotextové číslo, dňa 02.06.2005. Sledoval TB, nepoložil ani jednu otázku, pričom kameraman štábu fotil – čo považujeme na neobvyklé – PR manažérku ZOS !?! Po skončení TB k nej prišiel redaktor, nepredstavil sa, požiadal ju o rozhovor o združení. Takto formulovanú požiadavku počuli tam prítomní členovia ZOS. Keď ani pri tretej otázke nesmeroval k téme TB, PR manažérka ZOS ho upozornila, že rozhovor asi nie je pre spravodajstvo, a rada by vedela na čo bude použitý. Reakciu redaktora: „Ja som sa zaprezentoval“ nekomentujeme. Až potom povedal, pre akú reláciu príspevok nakrúca. Poznámka: Recipientka na prezenčnú listinu, ktorá bola pri vchode do miestnosti, nemohla dovidieť a naviac na nej je redaktor zaprezentovaný za STV, čo bolo zrejmé aj z loga na kamere.
PR mnažérka ho následne upozornila, že problematika
ochrany spotrebiteľov a práce občianskych združení v nej je
veľmi široká, že priestor na prezentáciu si zaslúžia aj mimobratislavské
združenia, ktoré s nevôľou prijímajú
častejšiu medializáciu bratislavských. V tom okamihu sa totiž domnievala,
že redaktor do príspevku spracováva problematiku ochrany spotrebiteľa.
Na toto však redaktor nereagoval, on mal už vtedy jasný cieľ, ktorým
celý rozhovor orientoval. Pri sumarizácii jeho postupu, prichádzame
k nasledovnému stanovisku:
2.1. Redaktor nedodržal ani len základné pravidlá spoločenského styku (predstavenie
sa, oblečenie a pod.) 2.2. Redaktor pri prezentovaní závažného spoločenského problému pre publicistickú reláciu neavizoval žiadosť o rozhovor
s patričným časovým predstihom spolu s predložením predbežných
otázok prezentáciou smerovania výsledného tvaru príspevku. 2.3. Redaktor si k samotnej téme prideľovania grantov nepripravil na
porovnanie relevantné informácie, prezentoval iba jedno združenie, pričom granty na projekty ich tak v roku 2004 ako aj 2005 získali ďalšie štyri združenia o projektoch ktorých ako aj o rozpočtovaných čiastkach na ich realizáciu nepodal žiadnu informáciu. 2.4. Redaktor hovoril o prideľovaní grantov z iných rezortov, aj
to nevymenoval všetky a potom od vlastnej témy,
ktorou bol príspevok označený titulkom, odbočil. 2.5. Pri rozhovore nechal redaktor recipientku, ktorej ako uvádzame vyššie
v úvode zamlčal motív nakrúcania rozhovoru
stáť (ide o 60-ročnú, zdravotne postihnutú osobu), pričom on od začiatku
vedel, že nejde o rozhovor k šotu, ale o nakrúcanie príspevku, ktorý si vyžaduje dlhší
čas. V prípade, že by išlo o korektné spracovanie problematiky, čo by si vyžadovalo
diskusiu mimo priameho nakrúcania, mohol by sa príspevok vyrábať aj hodinu 2.6. Nakrúcanie sa realizovalo systémom
„prepadovka“ v priestoroch, ktoré ZOS malo prenajaté na jednu hodinu. PR
manžérka z dôvodu hradenia prenájmu na
ďalšiu hodinu sa snažila ukončiť
nakrúcanie, čím sa obmedzil čas na diskusiu k faktom. Výhovorky, redaktora, že sa nemal
ako skontaktovať, keďže telefón nikto nezdvíha považujeme za zavádzajúce. ZOS
nie je subjekt pracujúci v pravidelnom
režime, kto má záujem sa s ním skontaktovať,
vždy mal a má možnosť. 2.7. Požiadavku PR manažérky o autorizáciu výstupu rozhovoru vyslovenú
hneď 2.6.2005 odstúpil redaktor na vedúceho
redaktora E. Kordu. Tomu bola žiadosť zaslaná elektronickou formou (otvorená
podľa našej evidencie odoslanej pošty o 09.53 LSEČ dňa 06.06.2005), naviac bola
zaslaná aj prioritnou poštovou zásielkou, deň odoslania 04.06.2005. S p. Kordom
PR manažérka ZOS telefonicky hovorila 06. 06. 2005 o 9:00, kedy jej na požiadavku
o poskytnutie príspevku na autorizáciu odpovedal „Nie som povinný ho dať autorizovať“.
Požiadavka bola zaslaná na vedomie pánu generálnemu riaditeľovi STV.
3/ Porušenie právnych noriem
Na základe analýzy informácií, ktoré v príspevku „Štátne peniaze“ boli divákom relácie Reportéri prezentované, prichádzame k stanovisku, že boli porušené nasledovné ustanovenia príslušných právnych noriem.
3.1. Charta spravodajstva a publicistiky STV časť: III. Princípy tvorby,
čl. l Pravdivosť, bod 1, 2
čl. 2 Dôslednosť, bod
1 čl. 3 Nestrannosť
čl. 7 Profesionalita,
bod l, 3 časť: VI. Metódy, prostriedky
a zabezpečenie tvorby, čl. 2, bod 2 časť: VIII. Právne aspekty vysielania,
bod 1, 2, 8 časť: IX. Prispievatelia spravodajstva
a aktuálnej publicistiky, čl. 3, bod 2, 3 časť: X. Pracovníci redakcie
spravodajstva a publicistiky, čl.1, 2
3.2.
Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a rentransmisii
§ 16 písmeno a/ „vysielateľ
je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií názornú pluralitu“ § 21 ...oprava nepravdivých údajov... 3.3. Zákon o Slovenskej televízii
č. 16/2004 Z.z. § 3, bod 3, bod a/ b/ 3.4.
Zákon č. 81/1966 Z.z. vznp. účinný od 28.03.1990 časť: V, § 16, bod 2 „ uverejnenie
informácie, ktorá ohrozuje chránené záujmy spoločnosti alebo občanov,
je zneužitím slobodného prejavu, slova a tlače na zverejnenie“.
4/ Text na zverejnenie opravy
STV dňa 06.06.2005 v relácii Reportéri odvysielala príspevok „Štátne peniaze“, ktorý
v celom rozsahu uvádzal nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie
o aktivitách Združenia občianskej sebobrany v oblasti ochrany
spotrebiteľa ako aj o jeho
používaní finančných prostriedkov pridelených na projekt „Som európsky
spotrebiteľ?“ na boj proti STV. STV si je plne vedomá, že autor predmetného príspevku nezabezpečil pre divákov,
koncesionárov, spotrebiteľov objektívne
informácie. Spôsob stavby príspevku, v ktorom uviedol mnoho nepresností,
dostalo Združenie občianskej sebaobrany do polohy nekorektného subjektu,
čím tvrdo znehodnotil jeho doterajšiu záslužnú prácu v oblasti
ochrany spotrebiteľa a zneužil jeho kredibilitu. STV sa ospravedľňuje PR manžérke Združenia občianskej sebaobrany, p. PhDr.
Miklovičovej, ako aj jeho členom, že nerešpektoval požiadavku na autorizáciu
a zároveň sa ospravedľňuje aj divákom STV za to, že týmto neprofesionálne
a účelovo spracovaným príspevkom ich uviedol do informačného omylu.
5/ Zhrnutie
Príspevok po stránke profesionálnej nespĺňal základné
kritériá rozhovoru do publicistickej relácie, tak ako je to uvedené
v základnej literatúre (L. Slovák, Žánrové špecifiká rozhlasovej
žurnalistiky, FFUK, Bratislava. 1980). Vykonštruovaný a ničím nepodložený
cieľ, informovať divákov, „že štátne peniaze používa ZOS angažujúce
sa v oblasti ochrany spotrebiteľa na boj proti STV“, je vážnym
poškodením dobrého mena predmetného občianskeho združenia, ako aj spochybnením
jeho konkrétneho angažovania sa v tejto oblasti, a to novými,
inovatívnymi a kreatívnymi formami v prospech slovenského
spotrebiteľa.
Samotné použitie slova boj, ktoré podľa Krátkeho slovníka slovenského
jazyka (Veda, Bratislava, 1989) má opodstatnenie používania v kontexte
ozbrojené stretnutie, bitka, zápas triedny, revolučný, s prírodnými
živlami a pod. bolo neopodstatnené. Z psychologického hľadiska
vyvoláva toto slovo animozitu voči prezentovanému subjetku.
Zo strany redaktora nebol zabezpečený dostatočný čas na prípravu recipientky
na rozhovor. Prezentovanie dokumentov a faktov, ktorých bolo v danom
príspevku použitých veľmi veľa, navyše bez logickej nadväznosti spôsobilo
u diváka nejasnosť danej problematiky, t. j. informačný chaos.
Odvysielanie príspevku nebolo ničím ohraničené, pretože išlo o nadčasové
súvislosti, vysielací termín 06. 06. 05 sa mohol presunúť, čím by sa
zabezpečil priestor na objektivizáciu prezentovaných informácií.
Ako celok je príspevok poznačený zaujatosťou redaktorov, ktorí nezabezpečili
objektívnosť a nestrannosť informácií z danej problematiky
v celej jej šírke a neumožnili príspevok autorizovať. Kladenie
sugestívnych otázok typu: „logicky sa vynára otázka, že ste odstúpili
od kontroly, pretože ste dostali grant?“, je v príkrom rozpore
s požiadavkami kladenými na tvorbu publicistej relácie podľa Charty
spravodajstva a publicistiky STV (Bratislava 2001).
Dôvod, že sme sa v januári 2004 začali zaujímať o STV v súvislosti
tzv. novým začiatkom, bola reakcia na výzvu generálneho riaditeľa STV
prezentovanej v tlači. „Moja predstava je, že STV bude kultúrna
inštitúcia, kontra bude veľmi intenzívne brániť národné záujmy Slovenska
aj v EÚ a pokiaľ tu budem, urobím pre to všetko. Ja som človek,
ktorý má silné vlastenecké cítenie a viem, že táto inštitúcia si
musí v tomto smere plniť svoje úlohy. STV by sa nemala nikomu podriaďovať.
Jedine ľuďom, ktorí si ju platia.“ (29.9.2003, Nový deň)
Vtedy nami položené, dodnes aktuálne a naviac kompetentnými doposiaľ nezodpovedané otázky (o. i. uvedené aj v liste z 10. 03. 2004), prezentovali záujem divákov – koncesionárov – spotrebiteľov komunikovať s krízovým manažmentom STV. Predpokladáme, že ústretovosť z ich strany by mnohé skutočnosti uviedla na pravú mieru. Tým nemuselo nastať to, čo sa prezentovalo v predmetnom príspevku, naše snaženie bolo nielen nepochopené, ale vzťahovačne spracované.
Domnievame sa, že sme
nedopustili ničoho zlého, keď sme si dovolili požiadať vo verejnom záujme
o komunikáciu s osobami zodpovednými za STV. Podľa reakcie,
ktorá nastala odvysielaním príspevku Štátne peniaze v relácii Reportéri,
asi áno, a to i napriek tomu, že pán redaktor Korda v úvodnom
komentári povedal, že kritizovať STV sa dá. Pýtame sa, či si divák, spotrebiteľ, koncesionár
si zaslúži, aby ho za jeho peniaze redaktor klamal uvádzaním nesprávne
interpretovaných skutočností. Tento postup je bezprecedentným a vyvodenie
dôsledkov vyžadujúci.
Je paradoxné, že v občianskej
spoločnosti, kde je pre veci verejné – STV je verejná služba, vo verejnom
záujme, verejnosťou financovaná – PRIESTOR treba mať nielen odvahu,
vedomosti, schopnosti a čas na angažovanie sa - v prípade
ZOS konkrétne v ochrane spotrebiteľa - ale aj toleranciu a schopnosť
čeliť útoku, ktorý voči ZOS zaujala STV.
Výbor ZOS
Poznámka: Prílohy sú súčasťou tohto dokumentu zaslaného
Slovenskou poštou
|